{"id":2353,"date":"2021-10-08T19:07:14","date_gmt":"2021-10-08T17:07:14","guid":{"rendered":"https:\/\/www.vnucka.sk\/?p=2353"},"modified":"2021-10-08T19:07:18","modified_gmt":"2021-10-08T17:07:18","slug":"smrt-nezdravi","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.vnucka.sk\/index.php\/2021\/10\/08\/smrt-nezdravi\/","title":{"rendered":"Smr\u0165 nezdrav\u00ed"},"content":{"rendered":"\n

Smr\u0165 nezdrav\u00ed.
 
<\/strong>Ona nemus\u00ed. Jej pozdrav nikto nechce po\u010du\u0165. Znamen\u00e1 ne\u00faprosn\u00fd a nemenn\u00fd kolobeh sveta. Jedno kr\u00e1sne sobotn\u00e9 r\u00e1no ma vyl\u00e1kalo do pr\u00edrody. Po cel\u00fd de\u0148 som mala zvl\u00e1\u0161tny pocit, akoby som o\u010dak\u00e1vala d\u00f4le\u017eit\u00fa spr\u00e1vu. Zaduman\u00e1 n\u00e1lada, ch\u00f4dza z nohy na nohu, akoby ten v\u00fdchod slnka bol dnes nejak\u00fd nejasn\u00fd, zahmlen\u00fd …
– Jank\u00e1\u00e1\u00e1! ozvalo sa v neodbytne zvoniacom telef\u00f3ne od jednej z mojich ob\u013e\u00faben\u00fdch senioriek.

– Dnesk\u00e1 mal pr\u00eds\u0165 Tonko od doktora sem k n\u00e1m do klubu \/ miestny klub seniorov \/ a neni ho! U\u017e mu vyvol\u00e1vame 3 hodiny, nedv\u00edha telefon! Ja mu tak vy\u010dist\u00edm \u017eal\u00fadok, ke\u010f pr\u00edde ! Ve\u010f mu st\u00e1le hudieme aby ho nenech\u00e1val doma. A on lajd\u00e1k, zase ho nechal doma! \u010co ke\u010f sa mu vo\u013ea\u010do stalo ? Jak to budeme vedie\u0165 ? Od doktora u\u017e mal by\u0165 d\u00e1vno doma, obed ho tu \u010dak\u00e1 v kastr\u00f3le studen\u00fd. A vartova\u0165 klub mal, k\u00fdm my na cintor\u00edn svie\u010dky zap\u00e1li\u0165 ideme. \u010co teraz ?

Babi\u010dka moja menovky\u0148a Janka, evidentne pre\u017e\u00edvala okamihy striedaj\u00faceho sa roz\u010d\u00falenia s pocitmi bezmocnej starostlivosti o svojho rovesn\u00edka, sympatick\u00e9ho 77 ro\u010dn\u00e9ho vit\u00e1lneho dedu\u0161ka. Usmiata tv\u00e1r, m\u00e4kk\u00e9 \u010drty tv\u00e1re, \u0161ed\u00edv\u00e9 dlh\u00e9 vlasy za\u010desan\u00e9 dozadu v \u0161t\u00fdle 70tych rokov, jemn\u00e9 kr\u00edvanie ale z\u00e1rove\u0148 elegantn\u00e1 ch\u00f4dza boli jeho pozn\u00e1vac\u00edmi znameniami.

– Dobre, Janulka moja, idem hne\u010f za Vami! Moja snaha upokoji\u0165 babi\u010dku mala iba mierne upokojuj\u00faci \u00fa\u010dinok, preto\u017ee neust\u00e1le lamentovala, \u017ee sa nie\u010do stalo a u\u017e sa neodstane.

– Jana mysli! Prebleslo mi hlavou. Cestou autom za menovky\u0148ou babi\u010dkou Jankou ma napadlo zavola\u0165 lek\u00e1rovi, kde mal dnes Tonko by\u0165, kedy odtia\u013e odi\u0161iel, \u010di tam v\u00f4bec bol. Vol\u00e1m nasp\u00e4\u0165 babi\u010dke Janulke.
– Janulka a kedy od toho doktora odi\u0161iel? U ktor\u00e9ho bol ?
– Vid\u00ed\u0161 to Janka ? Mo\u017eno ho v nemocnici nechali! Idem tam vola\u0165!
N\u00e1dej zomiera posledn\u00e1.

U\u017e vid\u00edm budovu miestneho klubu seniorov, parkujem, ak\u00e1si \u00fa\u013eava pre\u0161la mojim telom, \u017ee u\u017e bude dobre. Rados\u0165 netrv\u00e1 dlho.
– Jank\u00e1\u00e1\u00e1\u00e1
Tono v\u00f4bec dnesk\u00e1 nebol u doktora! Teraz som volala so sestri\u010dkou, ani nedal vedie\u0165 nikomu ni\u010d! Vola\u010do sa stalo, vola\u010do sa stalo!

Sad\u00e1me do auta spolu s \u010fa\u013e\u0161\u00edmi 3 seniorkami a vyr\u00e1\u017eame k Tonkovi. Zatvoren\u00e9 okno a zastret\u00e9 \u017eal\u00fazie Tonkovho bytu na malej pr\u00edzemnej bytovke d\u00e1va tu\u0161enie, \u017ee to tak nem\u00e1 by\u0165, \u017ee nie\u010do je inak ako obvykle. Zvon\u00edme, b\u00fachame, kri\u010d\u00edme na Tonka.
– Po schodoch kr\u00e1\u010da nejak\u00e1 pani, susedka z bytu oproti.<\/p>\n\n\n\n

-Stalo sa nie\u010do ?
V kr\u00e1tkosti vysvet\u013eujem situ\u00e1ciu.<\/p>\n\n\n\n

-Jaj no v\u010dera som ho ve\u010der po\u010dula zamyka\u0165 dvere na byte, ale odvtedy nie, ani r\u00e1no veru. H\u00e1dam sa mu vo\u013ea\u010do nestalo.
– Dvere s\u00fa evidentne zamknut\u00e9 zvn\u00fatra, kon\u0161tatuje \u010fal\u0161\u00ed sused, ktor\u00fd sa objavil nevedno odkia\u013e.

Zmoc\u0148uje sa ma obava.
– Treba vola\u0165 policajtov! Ozve sa z\u00a0hl\u00fa\u010dika \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa medzit\u00fdm zhroma\u017edili na chodbe pred bytom. Pozriem na moje babi\u010dky a\u00a0o\u010dami prik\u00fdvnu.
Netrv\u00e1 to dlho, u\u017e o\u00a0p\u00e1r min\u00fat sa objavia mu\u017ei z\u00e1kona a\u00a0hne\u010f po nich p\u00e1r min\u00fat hasi\u010di. V\u0161etci ml\u010dky \u010dak\u00e1me. Tr\u00fdzniv\u00fdch p\u00e1r min\u00fat, netrv\u00e1 to dlho a\u00a0policajti vstupuj\u00fa do bytu. Babi\u010dky sa nahlas modlia, odriekaj\u00fa jeden ver\u0161 za druh\u00fdm. Na schodoch bytovky, so sklonen\u00fdmi hlavami, zopnut\u00fdmi rukami a\u00a0sm\u00fatkom v\u00a0hlase, akoby u\u017e vedeli v\u00fdsledok.
– Dovo\u013ete pros\u00edm, nech m\u00f4\u017eem prejs\u0165.
Slov\u00e1 prich\u00e1dzaj\u00facej lek\u00e1rky n\u00e1s vytrhn\u00fa v\u0161etk\u00fdch akoby zo sna. Ml\u010dky sa rob\u00ed uli\u010dka, policajt otv\u00e1ra dvere a\u00a0vp\u00fa\u0161\u0165a lek\u00e1rku. Cez zatvoren\u00e9 dvere je po\u010du\u0165 rozhovor.\u00a0 Slov\u00e1 nie s\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9, je jasn\u00e9, \u017ee volaj\u00fa pohrebn\u00fa slu\u017ebu.
To pr\u00e1zdno, kedy \u010fal\u0161ia du\u0161a opustila tento svet, c\u00edti\u0165 v\u0161ade okolo.

– Tonko n\u00e1\u0161 a\u00a0\u010do\u017ee si sa takto zrazu pobral ? Vykr\u00edkne niektor\u00e1 z\u00a0babi\u010diek. H\u00e1dam sa na n\u00e1s zhora teraz pozer\u00e1, \u010do tu rob\u00edme.
Sna\u017e\u00edm sa od\u013eah\u010di\u0165 situ\u00e1ciu, ale poveda\u0165 tie spr\u00e1vne slov\u00e1 v\u00a0takejto situ\u00e1cii je priam nad\u013eudsk\u00fd v\u00fdkon. Vych\u00e1dza zo m\u0148a nie\u010do nezrozumite\u013en\u00e9, \u010domu ani sama nerozumiem. Poznala som ho len p\u00e1r mesiacov, tr\u00e1vili sme spolu \u010das, pom\u00e1hala som mu nakupova\u0165, dlh\u00e9 hodiny mi rozpr\u00e1val o\u00a0tom, ako mu ch\u00fdba rodina \u2013 jeho dc\u00e9ra, ktor\u00e1 sa pres\u0165ahovala ve\u013emi \u010faleko.

Neviem ko\u013eko \u010dasu som str\u00e1vila s\u00a0babi\u010dkami na schodoch, mo\u017eno 2-3 hodiny. Z\u00a0bytu vych\u00e1dzaj\u00fa takmer v\u0161etci povolan\u00ed. Poh\u013ead na 3 mu\u017eov v\u00a0\u010diernych odevoch, ktor\u00ed nes\u00fa ak\u00e9si \u010dierne pevn\u00e9 vrece za rukov\u00e4te, rozc\u00edti v\u0161etk\u00fdch.
– Bo\u017ee m\u00f4j, takto ho nes\u00fa. Opatrne s\u00a0n\u00edm, bol to dobr\u00fd \u010dlovek!
Mu\u017ei nes\u00faci Tonka vo vreci len ml\u010dky prikyvuj\u00fa a\u00a0h\u013eadia do zeme. Maj\u00fa nau\u010den\u00e9 pohyby, s\u00fa zohrat\u00ed. Nekomunikuj\u00fa. Iba \u010dosi ticho za\u0161eptaj\u00fa pri odchode perami.

– Babi\u010dky moje … so slzami v\u00a0o\u010diach rozc\u00edten\u00e1 kladiem ot\u00e1zku … kam p\u00f4jdeme?
– Janka na\u0161a, do kostola ideme, potom domov poplaka\u0165 si za Tonka, \u017ee je u\u017e na pravde Bo\u017eej.
Jedna z\u00a0babi\u010diek prepad\u00e1 v\u00a0aute usedav\u00e9mu nekon\u010diacemu pla\u010du. Nech\u00e1vam ju. Slov\u00e1 s\u00fa zbyto\u010dn\u00e9.
– \u017delka je o\u00a0rok star\u0161ia od neho, poznaj\u00fa sa od decka, cel\u00fd \u017eivot boli v\u00a0meste susedia, vysvet\u013euje moja menovky\u0148a Janka.

De\u0148 sa kon\u010d\u00ed, som vy\u010derpan\u00e1, akoby som odbehla 5 marat\u00f3nov za sebou. Ka\u017ed\u00fd rok pri zap\u00e1len\u00ed svie\u010dky si na teba dedko Tonko rada spomeniem a\u00a0tajomstvo zo svojej mladosti, ktor\u00e9 si mi prezradil, zostane nav\u017edy tajomstvom.

Aj tak\u00fdto pr\u00edbeh je s\u00fa\u010das\u0165ou \u013eudsk\u00e9ho bytia. Bez fotiek, vide\u00ed \u010di n\u00e1dej\u00ed. Zavolajte svojim bl\u00edzkym, cho\u010fte ich nav\u0161t\u00edvi\u0165, urobte nie\u010do, \u010do ich pote\u0161\u00ed. Zajtra u\u017e t\u00e1 \u0161anca m\u00f4\u017ee zosta\u0165 \u201ebez pozdravu\u201c …

<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\n\t
\n\t\t

<\/p>\n\t\t

<\/p>\n\t\t

Hodnotenie pr\u00edspevku :<\/strong><\/p>