Zaprášené spomienky

… To, čo človeka šľachtí, neni jeho krása, ani bohatstvo, ani učenosť, ale šľachetná duša. Tá hľadí mu z oka, ozýva sa mu v hlase, javí sa v každom jeho skutku.

Na milú spomienku vpísala sesternica Marienka 1.1.1927 v Bánovciach … do pamätníka mamičke jednej z mojich babičiek. Pamätník ako relikviu tej doby, babička opatruje ako oko v hlave a dovolila mi pri jednom našom stretnutí nad spomienkami života nahliadnuť … Energia slov ľudí, ktorí písali tieto riadky bola aj po rokoch neuveriteľne cítiť, pri listovaní pamätníka som na chvíľu dokonca uvidela obrazy ľudí a cítila ich myšlienky, náladu.

Máte aj Vy doma takýto skvost ? Nenechajte tieto spomienky zapadať prachom, vyneste ich zohriať na slnečné lúče, dovoľte im nadýchnuť sa čerstvého vzduchu !

 Loading ...