Tichý čudák

Výzorom ako hlavný hrdina z kultového filmu Tisícročná včela. Takto vraj vnímali všetci mĺkveho dedka, ktorého som na podnet jeho susedy navštívila aj s jednou mojou obľúbenou seniorkou. Celé dni trávil na konci záhrady, storočný hlinený dom sa mu rozpadal pod rukami a jemu to bolo jedno. Jediné čo ho zaujímalo, boli včelie úle na konci záhrady. Upratali sme „chyžu“ ako dedko čudák pomenoval svoj príbytok, aj kávičkou sa posilnili a čuduj sa svet, dedko sa rozhovoril. Jediné čo ho zaujímalo a o čom bol ochotný diskutovať, boli včielky. Nezaujíma ho okolitý svet. Je zanieteným včelárom. A včielky sú jeho zanietené partnerky a rešpektujú ho. Je mnoho paralel včelieho úľa s ľudským životom. Každé slovo o včielkach som ukladala do dlhodobej pamäte. Napr. taká obetavosť drobného živočícha v prípade ochrany kráľovnej úľa je nepopísateľná. Dedko však nesúhlasil so zverejnením foto, tak jeho príbeh som na sociálnych sieťach pre inšpiráciu nemohla publikovať, opísať zážitky so včielkami môžem, čo ma veľmi teší. Nikdy by som si nepomyslela, že sa ocitnem v blízkosti úľa opakovane bez akejkoľvek ochrany a odídem bez jediného bodnutia. S dedkom samozrejme, sama by som si asi netrúfla. Človek vraj vydáva vône a pachy v každom psychickom naladení, včely doslova cítia stres, strach, úmysly a podľa toho sa chovajú. Neuveriteľné. Dedko nám predviedol všetko aj prakticky. Naposledy ho vraj včielka bodla pred 20timi rokmi aj to náhodou. Včelu bodnutie stojí život. Chytal celé roje len tak do ruky, otváral poklopy, videla som tie plásty, štruktúry úľa to sú nezabudnuteľné pohľady a tie včielky vôbec na neho nereagovali, lietali si sem tam úplne pokojne. Niektoré po ňom liezli, odleteli, prileteli a žiadna ho nebodla žihadlom. Adrenalín, ktorý som zozačiatku pociťovala sa rozplynul a cítila som pokoj. Akoby sa aj tie včielky upokojili a inak bzučali, pokojnejšie poletovali. Keď sa priblížil s malým rojom na rukáve ku mne, trochu som zneistela, tie včielky to okamžite registrovali. Dedko ich hlasom upokojoval a doslova hladkal tak vo vzduchu, dôverovala som mu a upokojila sa. Zážitok na celý život. Domov som si odnášala pohár pravého medu a odvtedy dedka rada raz za čas navštívim, porozprávame sa o včielkach kde inde ako rovno pri úli. Dedko nechce od nikoho nič, včielky mu vynahrádzajú všetko. Vekom je ešte taký mladší senior, tak dúfam, že starostlivosťou jemu vlastnou vychová ešte mnoho generácii včelstva, vďaka čomu ľudstvo prežije. Áno ľudstvo. Kiežby takýchto čudákov bolo čo najviac. Dočítala som sa totiž na internete, že bez včielok, nemá ľudstvo nádej na prežitie. Znie to celkom uveriteľne a hodnoverne. Živočích, ktorý má neuveriteľné jedinečné schopnosti, neporovnateľné so žiadnym iným druhom. Stala som sa zanietenou ochranárkou včiel. Ak sa chcete zamyslieť a pochopiť podstatu života, navštívte vo svojom okolí včelára, poproste ho, nech Vám ukáže včelstvo, vysvetlí prácu s nimi, princípy. Verte, zažijete také silné pocity, ktoré sa nedajú slovami opísať.