Búrať či nebúrať

Keď sa baba nudí, starý vecheť obšíva. Týmito slovami ma privítal sedemdestiatnik deduško Jozef, nešťastne ukazujúc na mohutný kamenný krb, ktorý bol dominantou miestnosti niekoľko desaťročí. Staval ho jeho otec so svojim otcom. Už sa v ňom dobrých 10 rokov nezakúrilo a z dolniakov od Levíc ide vzdialená rodina k nim bývať. Pohoršilo sa im. Hádam len na nejaký čas. Seniori sú sami, bude veselšie a treba miesto. Jožkova manželka Zdenka, inak čiperná babička sa rozhodla po 30 rokoch preorganizovať dom, aby tí z Levíc mali kde bývať. Veľkú sedačku treba tam dať, väčšie skrine, postele, dvere zavadzajú, luster je nízko … ach jaj. Už aj sused bol pozrieť, čo povedal že týždeň sa bude búrať, aj Dušanko z dolného konca dediny, čo je študovaný chlapec, rodičia sú doktori. Každý ináč hovorí. Keď sa krb vybúra, vraj aj za Tatru kameniva môže byť. Čo s tým potom ? A tá diera v stene! Komín bude treba odborne uzavrieť, stenu domurovať. Sympatických seniorov navštevujem už pomerne dlho a nevedela som si vôbec predstaviť, ako by tá miestnosť vyzerala bez krbu. Je pravda, že je mohutný, zaberá takmer tretinu miestnosti, ale dáva celému priestoru dušu. Hm, ťažká voľba. Na jednej strane pomoc vzdialenej rodine, na druhej strane monumentálny krb ako hodnotné dedičstvo minulých generácii. Sľúbila som Zdenke, že ak bude treba, rada prídem, pomôžem s upratovaním, premiestnením nábytku a podobne. Zdenka si krajčírskym metrom tým rolovacím pomerala vzdialenosti v izbe a stále jej vychádzali iné čísla. Centimetre, aj metre lietali hore dole. Nečudo, krajčírsky meter na presné meranie asi nie je dobrá voľba. Rozhodla sa teda, že vybaví chlapov a budú skúšať nábytok presúvať aby to „sadlo“. Deduško Jozef išiel radšej na ryby. Zdenka sa vybrala do Jednoty nakúpiť občerstvenie, veď keď budú takto fyzicky robiť chlapi, musí im zajesť na zajtra pripraviť. A zrazu ticho. Nič. Babička Zdenka pár dní nevolala, až som sa začala obávať. Jedno ráno ma zobudil neodbytne vyzváňajúci mobil. Áno Zdenka. Odľahlo mi. Okamžite som bola prebratá, plná očakávania, zvedavosti. „ Janka prídi aj hneď, poradíš mi!“ Uf no dobre teda, idem. V izbe na zemi bol rozložený veľký baliaci papier, na ktorom boli zapísané miery izby, nábytku, skriniek, stolík a z kartónu povystrihované štvorčeky a obdlžničky, kocky s názvami. Zdenka stretla v Jednote spolužiaka, ktorý pracoval v minulosti architekt a zrazu bolo po plánoch s namáhavým sťahovaním nábytku hore dole. Posadili sa na lavičku pred obchodom, kde jej rovesník bývalý spolužiak vysvetlil tzv. mierku zmenšenia. Zaujalo ma ako to rýchlo pochopila a ešte rýchlejšie realizovala. Je to jednoduché. Zmeriate si miestnosť, predmety ktoré chcete umiestňovať a presne v mierke to zmenšíte na papier, ideálne veľkosť 1×1 meter, lepšie sa s tým pracuje, aj vzdialenosti medzi predmetmi sa ľahšie rátajú. Mierka zmenšenia 1:5 alebo 1:10 ak chcete menšiu stolovú verziu, teda všetko delíte buď 5 alebo 10. Na menšej verzii to nie je také vierohodné podľa môjho optického dojmu ako na väčšej verzii 1/5. Zdenka 3 dni a 3 noci merala ako v tej rozprávke, poctivo zapisovala, vystrihovala z kartónu zmenšeniny, lepila krabičky, ktoré zastupovali stôl, posteľ, skrine… Sú aj počítačové programy, ktoré to robia digitálne, tu však Zdenka kamarátstvo s digitálnymi technologiami neudržiava a pohľad na obrazovku by jej aj tak nič nepovedal. Neverila by. Staršie generácie veria tomu čo vidia očami a držia v ruke. Výsledkom bola zábavná hra s premiestňovaním kartónikov na baliacom papieri. Strávili sme takto spolu kreatívne 3 hodiny a ja som stratila pojem o čase. Každé rozmiestnenie sme si ceruzkou zakreslili aj na podlahu, zmerali či je dosť miesta, obe sme sa cítili ako výskumníčky práve objavujúce nové tajomstvo. Krb zostal. Vďaka náhodnému stretnutiu v miestnej Jednote. Vzdialená rodina býva u starkých už niekoľko mesiacov pohodlne. Zaujímavé, ako nám život niekedy dokáže ukázať cestu aj tam, kde sme presvedčení, že žiadna nie je. Prešlo niekoľko mesiacov od tohto môjho zážitku s kretívným hravým prestavovaním na inžiniersky spôsob. Zdenka, ako som sa dozvedela, je veľmi vyhľadávanou medzi seniormi. Pomáha im zorganizovať bývanie tak, aby sa lepšie cítili. Spolu kreslia, vystrihujú, lepia krabičky, usilovne rátajú zmenšeniny mierky svojich obydlí a podaktorí sa nechali počuť, že takto by človek mal žiť stále. Súhlasím. Absolútne a bez výhrad. A rada sa pridám.